Meky začínal svoju úspešnú dráhu už keď mal 15 rokov.
Miroslav Žbirka sa narodil 21. októbra 1952 v Bratislave rodičom Šimonovi Žbirkovi a Angličanke Ruth Galeovej, ktorí sa v roku 1943 zoznámili v Londýne. Mali troch synov – Jason, Tony a najmladší z nich bol Miro. Prvú gitaru zdedil po bratoch, prvé akordy ho naučil brat Tony. Chlapci na Gunduličovej ulici vedeli, že Mirova mama je Angličanka, tak dostal prezývku Meky. Tá s ním išla celý život.
Meky začínal svoju úspešnú dráhu už keď mal 15 rokov. Byť známym už v šestnástich v tej dobe bolo malým zázrakom. Spolu s prvou zostavou Modusu, ešte pod názvom Modus Club, pravidelne koncertovali vo Véčku, ktoré bolo centrom hudobného diania.
V roku 1976 obnovili Žbirka s Jankom Lehotským skupinu Modus a prišla prvá, úspešná štvorročná etapa. V júni 1977 vyhrali Bratislavskú lýru so skladbou Úsmev. V roku 1977 mal Miro Žbirka na Lýre aj vlastnú skladbu Zažni, ktorej text mu napísal Ján Štrasser. Keď sa v Moduse začali kopiť rozpory, odišiel v roku 1980 aj s Lacom Lučeničom. Ešte s Modusom nahral v roku 1980 Žbirka aj prvú vlastnú platňu s názvom Doktor sen. Z nej je duet s Marikou Gombitovou V slepých uličkách.
So zosnulým Miroslavom Žbirkom sa Marika Gombitová rozlúčila slovami: „Môj drahý Meky, veľmi mi budeš chýbať. Si v mojom srdci navždy. S láskou Tvoja princezná."
S Lacom Lučeničom a Dušanom Hájekom založili skupinu Limit. Druhú LP platňu Sezónne lásky nahrával už s Limitom. Žbirka bol za éry Československa prvým slovenským Zlatým slávikom za rok 1982, keď preskočil Karla Gotta. Rok nato bol za Gottom druhý. Ešte v roku 1982 vyhral festival Kärnten International v rakúskom Villachu s anglickou verziou piesne V slepých uličkách.
Boli spoluhráčmi v kapelách Modus aj Limit. Na smutnú správu o nečakanom úmrtí Miroslava Žbirku reagoval na sociálnej sieti aj hudobník, skladateľ a producent Laco Lučenič. „Tých 20 rokov spoločného muzikantského života obsahuje sedem intenzívnych rokov, kedy sme trávili spoločne 24 hodín denne. Dvadsaťštyri hodín denne skutočného života so všetkým, čo život obnáša... to sa nedá vymazať," píše na sociálnej sieti Lučenič. Spomienku na Mekyho, ktorému produkoval všetky albumy až do roku 1994, uzavrel slovami: „Bolo to silné, intenzívne, neopakovateľné a zanechalo to nezmazateľnú stopu. Life goes on bra... even if my guitar gently weeps... love ya."
V júni 1983 vyhral Bratislavskú lýru so skladbou Nechodí. V tom čase vychádza tretí album s názvom Roky a dni, po ňom ďalšie albumy Nemoderný chalan (1984), Chlapec z ulice (1986), Zlomky poznania (1988) a K.O. (1990). V 90. rokoch bol naďalej úspešný, dokladujú to albumy Samozrejmý svet z roku 1994 a Mekky z roku 1997. V októbri 2001 vydal úspešný Modrý album.
Za roky 2002, 2004 a 2005 bol slovenským Zlatým slávikom.
V septembri 2007 vyšla jeho dvojkompilácia najväčších hitov s názvom 22x2. V závere októbra 2009 vydal nový štúdiový album s názvom Empatia. V apríli 2011 vyšiel na DVD filmový dokument Empatia v obrazoch alebo Londýn očami Mira Žbirku. Symphonic Album vydal 17. októbra 2011, ponúka tucet Žbirkových piesní nanovo nahraných v aranžmánoch so symfonickým orchestrom.
V auguste 2012 prišiel prvýkrát do slávneho londýnskeho štúdia Abbey Road. Nahral dve piesne Love Shines a In The Sun. K životnému jubileu – šesťdesiatinám - vyšiel 15. októbra 2012 Miro Žbirka – Complete Box. Mesiac nato vyšla životopisná kniha Čo bolí, to prebolí.
V októbri 2015 predstavil v Prahe aj Bratislave nový dvojalbum Miro, ktorý nahrával v londýnskom štúdiu Abbey Road. V apríli 2017 vydal singel a klip Voľný deň. V júni 2017 dostal ako prvý slovenský spevák Artist's Mission Award / Hercova misia na filmovom festivale Park Film Fest v Trenčianskych Tepliciach za účinkovanie vo filme Neberte nám princeznú. Tabuľku so svojím menom pripevnil na Most slávy. Jeho podobizeň zaradila Česká mincovňa do série Slavíci ve zlatě.
Z prvého manželstva má dcéru Denisu. V roku 1988 sa oženil druhýkrát, s manželkou Katkou majú dcéru Lindu a syna Davida. Manželka mu zároveň robí aj manažérku.
Minulý rok v lete, 13. júla 2020, mal slovenskú premiéru filmový dokument Meky režiséra Šimona Šafránka. Snímka predstavuje Žbirku zblízka a vznikala takmer dva roky.
Odišla legenda. Meky si už rozpráva vtipy s Lennonom a my nechápeme. Budeš nám veľmi chýbať. Reagujú na sociálnych sieťach fanúšikovia slovenského speváka a skladateľa Miroslava Žbirku na jeho nečakané úmrtie. „Bol hospitalizovaný so zápalom pľúc, ktorý sa skomplikoval," uviedol PR manažér speváka Rado Mešša. „Je to veľmi nečakané, prekvapujúce, šokujúce... Mal množstvo plánov - koncepty, nahrávanie albumov, skladanie nových pesničiek," komentoval predčasný odchod prvého slovenského Zlatého slávika. „Je to pre slovenskú hudbu obrovská strata, ale zostáva nám po ňom množstvo skvelých skladieb, ktoré nám ho budú navždy pripomínať," uviedol Mešša, ktorý sa naposledy s Mekym rozprával v septembri, keď mu vyšla nová verzia Modrého albumu na LP. „Hovorili sme si, že má dobrý zvuk, bavili sme sa aj o nových skladbách a básňach, ktoré by mohol do nich použiť. Boli to básne Kamila Peteraja a Joža Urbana," dodal.
Správa o úmrtí Miroslava Žbirku zasiahla aj básnika a textára Kamila Peteraja. „Ako blesk z čistého neba. Vedel som, že Meky má nejaké zdravotné problémy, ale že koniec môže byť až taký fatálny, to som netušil," uviedol Peteraj. „Je to pre mňa veľmi ťažká správa, s Mekym som spolupracoval od jeho začiatkov," spomína Peteraj, ktorý so Žbirkom spolupracoval už na jeho debutovom albume Doktor sen z roku 1980. „Mali sme krásnu spoluprácu, mal veľký melodický talent. Samozrejme, bol vynikajúci spevák a hlavne tomu celému veľmi dobre rozumel," uviedol na adresu slovenského Paula Mccartneyho textár, ktorý s Mekym vytvoril množstvo pesničiek, sú medzi nimi aj legendárne hity zo spomínaného debutového albumu V slepých uličkách a Balada o poľných vtákoch.
Peteraj priznal, že najviac mu budú chýbať nezabudnuteľné chvíle, ktorý autorský tandem prežíval pri tvorbe spoločných piesní. „Stále som mal na jazyku, že sa dohovoríme a k jeho sedemdesiatke urobíme nejakú peknú skladbu. To už nebude, už ju nenapíšeme, ale Meky zostane v mojich spomienkach ako jedna absolútne neoddeliteľná časť môjho života," vyznal sa textár.
S prvým slovenským Zlatým slávikom ostával v neustálom kontakte, aj keď sa Meky rozhodol pre život v Prahe. „Niekedy sme v noci telefonovali celého hodiny, boli sme v neustálom kontakte. To sa, žiaľ, skončilo, tým sa skončila aj jedna etapa môjho života," konštatoval Peteraj. Spomienku na svojho priateľa, ktorý všetkých prekvapil nečakaným odchodom, uzavrel slovami: „Bol to vynikajúci chalan, mal vôňu Bratislavy, aj hovoril s bratislavským prízvukom. Mal v sebe chalanstvo, zmysel pre normálny život, ako ho máme žiť. Sláva ho nikam neuniesla, vždy zostal pevne na zemi, taký ten chalan z Bratislavy."
Zdroj: RÁDIO KOŠICE