Zistenia vedcov z austrálskej univerzity by podľa odborníka mali upokojiť náboženské skupiny i rodičov, ktorí majú obavy z násilnej hudby.
Deathmetalové piesne ani ich texty nepodnecujú ľudí k násiliu. Konštatujú to vedci z hudobného laboratória Macquarie University v austrálskom Sydney. V štúdii, ktorej výsledky publikovali v magazíne Royal Society Open Science, zistili, že fanúšikovia death metalu nie sú znecitlivení voči obrazom násilia. „Fanúšikovia death metalu sú milí ľudia. Nepôjdu nikomu ubližovať," uviedol profesor Bill Thompson, ktorý sa spolu s kolegami už niekoľko desaťročí venuje vplyvom hudby na ľudí. „Mnoho ľudí obľubuje smutnú hudbu, a to je tak trochu paradox - prečo by sme chceli byť smutní? Rovnako je to aj s hudbou s agresívnymi a násilnými témami. Pre nás je to psychologický paradox, takže (ako vedci) sme zvedaví a zároveň je nám jasné, že násilie v médiách je spoločensky významná problematika," vyjadril sa.
Odborníci sa v štúdii zamerali na podvedomé reakcie ľudí. Do testu sa zapojilo 32 fanúšikov death metalu a 48 ľudí, ktorí obľubujú iné žánre. Vedci im púšťali death metal alebo pop a zároveň im premietali nepríjemné obrázky. Cieľom experimentu bolo zmerať reakcie v mozgoch zúčastnených na násilné scény a porovnať, ako hudba, ktorú počúvali, ovplyvňovala ich citlivosť, vysvetlila vedúca výskumu Yanan Sun. Aby tento vplyv otestovali, použili dve piesne považované za protichodné - Eaten od kapely Bloodbath a Happy Pharrella Williamsa.
Účastníkom a účastníčkam cez sluchátka púšťali niektorú zo zmienených piesní a zároveň im ukazovali dvojice obrázkov - pred každým okom iný. Jeden pritom zobrazoval nejakú násilnú scénu, napríklad útok na ulici, a druhý zas niečo neškodné, napríklad ľudí, ktorí len tak kráčajú po ulici. „Hovorí sa tomu binokulárna rivalita," vysvetlila Sun. Základom tohto testu je skutočnosť, že keď väčšine ľudí ukazujú pred jedným okom neutrálny obrázok a pred druhým násilie, zväčša viac vnímajú ten násilný. „Pravdepodobne sú za tým biologické dôvody, pretože je to hrozba," ozrejmil profesor Thompson s tým, že ak by fanúšikovia násilnej hudby boli znecitlivení voči násiliu, „ako sa obávajú rôzne združenia rodičov, náboženské skupiny alebo cenzori", neukazovali by sa u nich rovnaké tendencie, fanúšikovia death metalu však reagovali na násilné obrázky rovnako ako tí, ktorí takúto hudbu nepočúvajú.
Tieto zistenia by podľa Thompsona mali upokojiť náboženské skupiny i rodičov, ktorí majú obavy z násilnej hudby. V širšom zábere však naďalej pretrvávajú obavy, že násilie v médiách vedie k sociálnym problémom. „Ak ste znecitlivení voči násiliu, pravdepodobne by vám neprekážalo, ak by ste na ulici videli, že niekomu ubližujú - nepomohli by ste," vysvetlil profesor. No zatiaľ čo výskumy potvrdili takéto znecitlivenie u ľudí, ktorí hrávajú veľa násilných videohier, v prípade hudby je to zrejme odlišné. „Dominantnou emocionálnou reakciou na túto hudbu sú radosť a pocit posilnenia. Myslím, že transformovať počúvanie tejto hudby na posilňujúci a krásny zážitok je úžasné," uzavrel Thompson.
S výsledkami výskumu sa stotožnil aj Nick Holmes, hlavný spevák skupiny Bloodbath, ktorý v rozhovore pre BBC News skonštatoval, že ich texty sú „neškodná zábava, ako potvrdila štúdia". Sám podľa vlastných slov uprednostňuje hudbu, ktorá je „melancholická, dramatická, smutná alebo agresívna" a dáva mu silu. Na adresu textu ich piesne Eaten, ktorú vedci použili v štúdii, pritom poznamenal, že by ho „úprimne šokovalo, ak by niekto po jej vypočutí zatúžil, aby ho zjedol kanibal".
Zdroj: SITA, BBC